Obec Leles je súčasťou urbanizačného priestoru sídla Kráľovský Chlmec. Nachádza sa v juhovýchodnej časti Východoslovenskej nížiny na mlado štrťohornomagračnom vale Tisy, spevnenom 5-20 m vysokými pieskovými dunami, so zachovanými mŕtvymi ramenami. Táto oblasť sa nazýva aj Medzibodrožie. Severnú hranicu katastrálneho územia tvorí rieka Latorica so zamokrenou nivou a ostrovčekmi lužného lesa. Stred obce leží na kóte 110 m. n. m. V štrkovom podloží sa nachádza pomerne stabilná úroveň spodnej vody. Obec leží na významnejšej ceste zo Sárospataku do Veľkých Kapušian.
Lokalita patrí do Alpsko- Himalájskej sústavy, podsústavy Panónska panva, provincie Východopanónska panva, subprovincie Veľká dunajská kotlina. Nachádza sa v oblasti Východoslovenská nížina a celku Medzibodrocké pláňany. Podľa morfologicko-morfometrických typov reliéfu územie patrí k rovinám horizontálne a vertikálne rozčleneným.
Územie obce Leles patrí do regiónu tektonických depresií a subregiónu s neogénnym podkladom. Tvoria ho fluviálne sedimenty, prevažne nivné humózne hliny alebo hlinito-piesčité až štrkovito-piesčité hliny dolných nív.
Z hľadiska inžiniersko-geologickej rajonizácie spadá územie do rajónu údolných riečnych náplavov, ktoré je tu a tam prerušované rajónom eolitických pieskov na údolných riečnych náplavoch.
Územie juhovýchodného cípu Slovenska, kam spadá lokalita Leles je veľmi slabo archeologicky prebádané. Z tohto dôvodu registrujeme absenciu väčšieho množstva nálezísk, ktorá však môže byť spôsobená tak nevhodným terénom (podmáčaná pôda, močiare) ako aj stavom výskumu.
Dobu bronzovú máme doloženú na lokalite Malé Trakany, kde v polohe Zlatné sa povrchovým zberom podarilo doložiť sídlisko mladšej až neskorej doby bronzovej. Taktiež aj vo Veľkých Trakanoch, v polohe Szélmalom domb. Táto lokalita je tvorená nepravidelnými pieskovými dunami, miestami prerušovanými hlinitými návršiami. Nachádzali sa tu pieskové bane. Okrem doby bronzovej sa tu doložil aj keramický materiál siahajúci do včasného stredoveku a novoveku.
Polykultúrne nálezisko sa nachádza v obci Boľ, v polohe Vadashomok. Jedná sa o pieskovú dunu orientovanú v smere severozápad-juhovýchod. Osídlenie tu bolo doložené v eneolite, staršej doby bronzovej a v stredoveku.
Slovanské osídlenie máme doložené v Kráľovskom Chlmci, kde sa v polohe Úrhomok objavil materiál datovaný do 8-9. stor. V. Budinský- Krička tu zachytil v polohe Erös mohylník, spadajúci do toho istého obdobia. Samotné mesto sa spomína v zakladajúcej listine obce Leles ako Helmech. Začiatkom 14. stor. tu už pápažský vyberatelia daní objavili vyspelú osadu s kamenným kostolom. V 15. stor. bol povýšený na zemepánske sídlo. Miestny hrad sa datuje do 16. stor., kedy ho Péter Perényi postavil na vyvýšenine nad mestom.
V obci Poľany, v polohe Konopiská sa pri povrchom prieskume podarilo objaviť sídlisko datovateľné do 9.-12. stor. V polohe Čierna tabuľa o niečo mladšie, spadajúce do 14.-15. stor.
Lokalita Leles je však známa hlavne pre svoj kláštor Premonštrátov. Bol založený na konci 11. stor. (1188-1196), kedy na popud vacovského biskupa daroval kráľ Belo III. miestne majetky biskupovi s cieľom založenia kláštora priamo v Lelesi. Pred premonštrátmi tu mohli pôsobiť baziliáni alebo benediktíni, čo indikuje patrocínium svätého Kríža. Väčšina kláštorov sa totiž v 12.-13. storočí stavala na miestach už existujúcich starších kláštorov.
Kláštor bol založený na ceste zo Sárospataku do Veľkých Kapušian. V prvej fáze bol pravdepodobne celodrevený. Už v prvých desaťročiach tu fungovala kláštorná škola pre kanonikov. V roku 1241 však bol po tatárskom vpáde úplne zničení. Po ňom ho dal obnoviť biskup Ján Esztor. Kláštor však nezanikol a následne po zničení došlo k výstavbe nového komplexu. Na južnej strane postavili v rokoch 1313-1366 gotický kostol Nájdenia sv. Kríža a na východnej strane v polovici storočia (cca 1350) kaplnku sv. Michala. Kostol bol však súčasťou kláštora už od jeho založenia, avšak pri Tatárskom vpáde bol tiež zničený.
Ďalšie vojenské udalosti postihli kláštor v roku 1442, keby bol vyrabovaný husitmi. Po ďalšom vyrabovaní v roku 1527 dochádza k opevneniu kláštora vybudovaním silných obranných múrov a priekop. V roku 1567 kláštor opúšťajú poslední premoštráti. Až do roku 1697 je potom v rukách komendátorov. Za ich čias bol prestavaný, boli pristavané nárožné veže, pristavané jedno nové poschodie a kostolná veža s hodinami. V roku 1697 sa premonštráti vrátili späť a podľa dobovej módy bol zbarokizovaný. Vydržali tu do roku 1797, kedy cisár Jozef II. dekrétom zrušil všetky rehole, ktoré sa nepodieľali na pedagogickej alebo inej výchove obyvateľstva. O 15 rokov neskôr sa však vrátili a spolu s nimi došiel z Čiech aj nový kult Jána Nepomuckého.
Život rehoľníkov v kláštore potom pokračoval až do 13. apríla 1950, kedy ani ich neobišla Akcia K. Časť ich bola umiestnená v centrálnom kláštore v Jasove, ďalší v ústave pre choromyseľných v Košiciach. Kláštor bol znárodnený a od rokz 1952 tu začala fungovať Stredná poľnohospodárska škola. Vydržala len osem rokov, kým bola presťahovaná do Veľkých Kapušian. Kláštor začal následne chátrať. V roku 1994 bol znova prinavrátený premonštrátskej reholi v Jasove. K budove kláštora taktiež patrí aj baroková sýpka.
Zakladacia listina samotnej obce Leles pochádza z roku 1214. Celá oblasť Medzibodrožia patrila do Zemplínskej župy, kam sa dostala už pri vzniku Uhorského kráľovska.
Obec je známa aj tým, že miestni poľnohospodárski robotníci sa ako prvý z územia vtedajšieho horného Uhorska zúčastnili v roku 1899 zjazdu Uhorskej sociálnej demokracie. Po konci 1. sv. vojny pripadol Leles Československej republike. Po Viedenskej arbitráži nakrátko (1938-1945) patril pod Maďarsko.
Kapoňa obec sa spomína od roku 1287. Bola zemianskym majetkom a často menila zemepánov. V roku 1715 mala 7 opustených a 5 obývaných domácnosti, v roku 1787 mala 7 opustených a 5 obývaných domácnosti, v roku 1787 mala 28 domov a 189 obyvateľov, v roku 1828 mala 40 domov a 301 obyvateľov. V 19. storočí tu mali majetky Weinbergerovci a iní. Za I. ČSR bola poľnohospodárskou obcou. V roku 1941 bola pripojená k obci Leles.
